Od pretekárskych okruhov k rely
Už 26. júla odviezli kamióny všetky pretekárske vozidlá, motory a súčiastky do Maranella. Lancia všetko darovala tímu Ferrari. Treba podotknúť, že vo Ferrari všetko náležite využili. Pôvodný špeciál D50 (premenovaný na Lancia-Ferrari) sa dočkal niekoľkých zmien a zvýšenia výkonu, a v roku 1956 s Juanom Manuelom Fangiom za volantom získal štvrtý z piatich majstrovských titulov.
Po krátkom účinkovaní spoločnosti v sérii pretekov F1 a po jej predeji firme Petenti, zostala účasť v motoristických súťažiach znova na jednotlivých majiteľoch vozidiel Lancia. Model Aurelia B20 bol už príliš zastaralý, a preto prišiel čas malej Lancie Appia vo verzii Gt Zagato. Tá sa skoro stala prakticky neporaziteľnou v kategórii do 1 150 kubických centimetrov. V roku 1959 sa objavila Lancia Flaminia Sport Zagato, ktorá zopakovala úspech Appie tiež v triede do 2 500 kubických centimetrov.
Okrem okruhov sa Lancia začala výrazne presadzovať tiež v oblasti rely. Prvým víťazom sa stal Piero Frescobaldi, ktorému sa v roku 1962 podarilo vybojovať prvé miesto v Rallye dei Fiori s Lanciou Flavia.
Vo svetle úspechov súkromných pretekárov sa aj vedenie firmy začalo postupne zaujímať o tento druh motoristického športu. Návrat do náročného a drahého sveta Formuly 1 bol z finančných dôvodov vylúčený. Manažment si však dobre uvedomoval, aké výhody môže prinášať prezentácia bežných sériových vozidiel v pretekoch, ktoré sledujú milióny divákov na celom svete.
Nakoniec sa zrodil nový pretekársky tím, ktorý využil pôvodný znak so slonom a skratku HF (High Fidelity). Stajňoví jazdci štartovali postupne na modeloch Flavia Coupé a Fulvia 2C Coupé, resp. Coupé HF. Skoro sa dostavili prvé výsledky: víťazstvo v prestížnych pretekoch Tour di Corsica, San Remo Rally (pôvodne Rally dei Fiori) a RAC Rally. Hocii bol model Fulvia Coupé 1600 HF v roku 1972 už za zenitom, Sandro Munari s ním dokázal zvíťaziť v Rallye Monte Carlo a získať majstrovský titul.