Majstrovské tituly
V roku 1972 dokázal Sandro Munari vyhrať Rallye Monte Carlo s modelom Fulvia Coupé 1600 HF, prezývaným ‘Fanalone’, ktorý mal svoje najlepšie roky už dávno za sebou, a získať pohár FIA (neskôr premenovaný na Majstrovstvá sveta v pretekoch rely).
S vozidlom Stratos získala Lancia tri majstrovské tituly za sebou v rokoch 1974, 1975 a 1976. Jednalo sa o malý sedan, ktorý navrhla karosáreň Bertone a vyrobila ho v počte iba 500 kusov (aby mohol byť oficiálne uznaný ako sériový automobil), so šesťvalcovým motorom Dino Ferrari, umiestneným uprostred.
V roku 1979 Lancia predstavila model Beta Montecarlo Turbo. V nasledujúcich dvoch rokoch (1980 a 1981) s ním vyhrala pohár konštruktérov vo vytrvalostnej kategórii. V roku 1983 Lancia znovu získala majstrovský titul s vozidlom Rally 037, ktoré malo dokázať, že automobil s pohonom na jedinú nápravu dokáže pokoriť aj zdanlivo neporaziteľné nemecké vozidlá s pohonom všetkých štyroch kolies. Podarilo sa mu to ako poslednému. Všetci nasledujúci majstri sveta už využívali výhradne vozidlá vybavené systémom 4 x 4.
Po skúsenostiach so superskupinou B sa Lancia rozhodla venovať výlučne kategóriám vozidiel s výkonom nepresahujúcim 300 koní. Preto v roku 1987 zastavila všetky vývojové práce na modeli Delta S4 a sústredila sa na model Delta HF 4WD so stálym pohonem všetkých štyroch kolies. Nasledujúcich šesť rokov Delta HF 4WD a po nej Delta HF Integrale, resp. Integrale 16v a Integrale 16v Evo, úplne ovládli medzinárodný seriál pretekov rely.
Výpočet úspechov, ktorý nebol do dnešného dňa prekonaný, zahŕňa napríklad šesť po sebe nasledujúcich pohárov konštruktérov, päť majstrovských titulov, 46 víťazstiev v 66 medzinárodných pretekoch a nespočetné množstvo víťazstiev v národných súťažiach.