Vývoj motorov
Skutočný úspech vojenských vozidiel značky Lancia sa však dostavil v tridsiatych rokoch, kedy automobilka vyvinula svoj prvý naftový motor. Šlo o dvojvalcový dvojtakt, určený pre obidve verzie modelu Ro, ktoré sa od seba navzájom líšily rázvorom a nosnosťou.
Verzia Ro MB, s nosnosťou 5 400 kg, určená výhradne pre potreby ťažení v Etiópii, bola vybavená štvorvalcom typu Otto. Celkovo bolo do roku 1936, kedy ich výroba skončila, dodaných armáde zhruba 600 vozidiel Lancia Ro.
Medzitým sa vďaka technickému pokroku významne zlepšili vlastnosti naftových motorov. Objavili sa nové čerpadlá a vstrekovače, spaľovacie komory dostali racionálnejší tvar a uskutočnili sa prvé testy s použitím predkomory.
Lancia veľmi skoro upustila od výroby a vývoja dvojtaktov a sústredila sa na jednoduchšie štvortaktové agregáty. Výsledkom bol nový model 3 Ro, ktorý bol osadený pôvodným radovým päťivalcom s obsahom 6 875 kubických centimetrov, a výkonom 93 koní. Pre armádu boli určené dve verzie, MNSP a MNP, obe s osemstupňovou prevodovkou a zadnou nápravou so samonosnými poloosami.