Tridsiate a štyridsiate roky
Lancia Astura z roku 1931 bola vybavená patentovaným systémom flexibilných úchytov motora, ktorý bránil prenosu vibrácií motora na podvozok a karosériu vozidla. O dva roky neskôr bola predstavená Lancia Augusta, prvý sedan na svete so samonosnou škrupinovou karosériou. Tento model sa vyznačoval aj ďalšími dôležitými technickými novinkami, ktoré sa zapísali do histórie rozvoja motorizmu. Medzi najdôležitejšie bezosporu patria nezávislé zavesenie predných kolies s vinutými pružinami uloženými vo vertikálnom plášti (ďalší patent spoločnosti), zadné zavesenie s listovými pružinami uloženými na gumených podložkách, resp. valcových čapoch, voľnobeh ovládaný vodičom, hnacia hriadeľ s flexibilnými kotúčovými kĺbmi (namiesto univerzálnych) alebo hydraulické brzdy (Lancia bola prvou európskou automobilkou, ktorá nimi vybavila model strednej triedy).
Modely Artena, Astura a Augusta, vyrábané v tridsiatych rokoch, nemali stredový stĺpik medzi zadnými a prednými dverami (tzv. skriňový systém), čo značne uľahčovalo nastupovanie a vystupovanie z vozidla.
Lancia Aprilia (z roku 1937) sa vyznačovala aerodynamickým dizajnom, vo svojej dobe celkom nevídaným, a nezávislým uložením všetkých štyroch kolies. Súčiniteľ odporu vzduchu (meraný v roku 1970 v aerodynamickom tuneli karosárskej firmy Pininfarina) mal hodnotu iba 0,47. Zadné kotúčové brzdy neboli upevnené priamo na kolesách, ale na spoji medzi nápravou a diferenciálom. Prevodovka a diferenciál potom tvorili jeden celok.
Tretia generácia modelu Ardea (z roku 1939), ktorý bol menšou verziou Aprilie, mala päťstupňovú prevodovku so zdvojeným piatym rýchlostným stupňom, elektrický systém s napätím 12 voltov a tlmiče typu Houdaille.