Päťdesiate a šesťdesiate roky
V roku 1950 sa Lancia Aurelia stala prvým vozidlom na svete s vidlicovým šesťvalcom zvierajúcim uhol 60 stupňov. Spojka, prevodovka a diferenciál vozidla tvorili jeden celok, spočívajúc na zadnej náprave, a zadné brzdy využívali systém vyvinutý pre model Aprilia.
V päťdesiatych rokoch sa automobilka pod vedením Gianniho Lanciu veľmi angažovala v oblasti motoristických športov. Pretekov sa zúčastňovali ako sériové vozidlá, upravené pre danú disciplínu (napr. Aurelia sedan a Granturismo), tak špeciálne prototypy, vyrobené výlučne pre športové účely (napr. Formula 1). Výsledky v oboch kategóriách boli vynikajúce.
Ku koncu roka 1951 pridala automobilka ku svojim vtedajším modelom Sport D20, D23, D24 a D25 úplne nový špeciál pod názvom D50, určený pre preteky F1. Šlo o jednosedadlový auomobil s vysoko inovačnými technickými prvkami. Bol vybavený vidlicovým osemvalcom, ktorého jednotlivé valce neboli uložené v jednej rovine, ale ľahko nachýlené doľava. Vďaka tomuto usporiadaniu sa podarilo uložiť hnaciu poloos vedľa sedadla vodiča namiesto pod sedadlo. Z tohoto dôvodu sa tento automobil v porovnaní s konkurenciou vyznačoval omnoho lepším vyvážením. Prevodovka aj motor boli zavesené naprieč za zadnou nápravou.
Vozidlo malo celkovo tri palivové nádrže. Dve uložené symetricky na pravej a ľavej strane, a jednu vzadu za vodičom. V rámci vývojových plánov bola dokonca navrhnutá verzia so stálym pohonom všetkých štyroch kolies. Pokiaľ by sa bol tento plán realizoval, šlo by o riešenie na svoju dobu absolútne unikátne. Bohužiaľ k nemu nikdy neprišlo, pretože v júli 1955 dostal celý pretekársky tím – personál, vozidlá, vybavenie a konštrukčné plány – zdarma k dispozícii značka Ferrari, v ktorej farbách nasledujúci rok získal Fangio s modelom D50 majstrovský titul. Vozidlo bolo doplnené spojkou s dvojitými lamelami a ľahko vymeniteľnou päťstupňovou prevodovkou kónického tvaru s paralelnými ozubenými kolesami. Štyri stupne boli permanentne zaradené s využitím priečneho spojenia bez použitia zubov, čím sa uľahčovalo radenie rýchlostí. Piaty rýchlostný stupeň bol rovnako osadený valcovitými paralelnými ozubenými kolesami.
O desať rokov neskôr sa Lancia vrátila s modelom Flavia, vybaveným štvorvalcovým motorom s protiľahlými valcami, kotúčovými brzdami, pohonom predných kolies a neskôr dokonca systémom vstrekovania paliva. Nasledovala Fulvia, poháňaná 13° štvorvalcom s rozmermi 72 x 67 mm, ktorý bol uložený pod uhlom 45° a využíval veľmi neobvyklý distribučný systém s dvoma vačkovými hriadeľmi v hlave.